Občianske združenie

    V máji 1940 vznikla Telovýchovná jednota pod názvom „ŠK Poštári Bratislava“. Názov v vtedajších spoločenských pomerov sa musel niekoľkokrát meniť a pod týmto názvom vlastne fungovala závodná telovýchovná organizácia bratislavských poštových zamestnancov. V roku 1948 však prešli pod odborovú organizáciu a začali vystupovať po názvom „Športový klub ROH Poštári Bratislava“.

    Zjednotenie telovýchovy v Československu prinieslo ďalšiu zmenu názvu a tak až do roku 1952 sme sa volali „Sokol Poštári Bratislava“. Zákon o telesnej výchove v roku 1952 opäť priniesol organizačné zmeny, TJ sa organizovali na výrobnom princípe v rámci dobrovoľných športových organizácií, ktorých ťažisko prešlo do závodov a podnikov. Dobrovoľná športová organizácia „Dynamo“ sa zmenila na „TJ Dynamo -Spoj Bratislava“. Jednostranná orientácia telovýchovného hnutia na závody a podniky odporovala našim tradíciam v telovýchove a oslabovala väzbu na miestne orgány a inštitúcie a tak došlo k zriadeniu Československého zväzu telesnej výchovy. V roku 1963 došlo k ďalšiemu premenovaniu našej TJ na „TJ Spoje Bratislava“. V roku 1977 sa TJ Spoje presťahovala z Petržalského brehu Dunaja z dôvodu budovania a zmeny infraštruktúry Petržalky do Podunajských Biskupíc.

    Podnet k založeniu telovýchovnej jednoty Spoje spadá do rokov 1939-1940, keď do rezortu poštárov prišlo veľa mladých stredoškolákov i pracovníkov z nižším vzdelaním na pracovisko riaditeľstva pôšt a telegrafov Bratislava, Ministerstva dopravy a verejných poštového rezortu.

    Pod vplyvom týchto skutočností sa zrodila myšlienka založiť vlastný športový klub. Podnet k založeniu vyšiel od vedúcich pracovníkov rezortu spojov. Pričinil sa o to hlavne Dr. Ruttkay-Dauko, dr. Molnár, MUDr. Bínovský , Dr. Podolský, Dr. Lukáč a riaditeľ Bauco, Bilka, Mrva, Dubáň, Kutlík, Forgáč, Jarolín, Cenkl, Báčik, Gašparovič a mnohí ďalší. Prvý z oddielov začal pracovať futbalový, stolnotenisový, volejbalový, šachový, a spoločenský odbor. V ťažkých vojenských časoch sa snažil o bohatú kultúrnu a spoločenskú zábavu v spojárskom klube na Banskobystrickej ulici v Bratislave. V takomto stave privítali ŠK Poštári Bratislavy oslobodenie štátu v roku 1945. Vojnové udalosti pribrzdili našu činnosť, ale život jednotlivých oddielov pokračoval plným tempom. Ako rástli hospodárske možnosti a materiálna základňa klubu, zakladali sa nové oddiely. Medzi prvými v roku 1945 bol kolkársky oddiel, s vtedajším riaditeľom Poštového hospodárskeho úradu p. Cimrom, ktorý bol veľkým vyznávačom tohto športu.

    V roku 1990 TJ Spoje Bratislava oslávila 50 výročie svojho založenia. Pripravila neskutočné množstvo vynikajúcich športovcov v rôznych športových odvetviach a to: futbalistov, stolnotenistov, volejbalistov, kolkárov, hádzanárov, šachistov, vzpieračov, bedmintonistov, karatistov, pretekárov v orientačnom behu, turistov a pod. V roku 1965 mala TJ 600 členov, začala sa sústrediť na východu mladých športovcov a to detí a mládeže. Za desať rokov t.j. v roku 1976 už mala 1206 členov a v roku 1977 už 1262 členov. Počet členov v športovej základni stúpal a v roku 1982 ma TJ 2000 členov.

    Kolkársky oddiel dosahoval od svojho založenia vynikajúce výsledky o ktoré sa postarali poštový pracovníci p. Hasprunár, p. Gažinec, p. Turanský, p. Holub, p. Tencer, neskôr p. Špirk, p. Chynoranský, a mnoho ďalších. Kolkársky oddiel začal fungovať už na začiatku založenia po roku 1945 avšak dokumentáciu kolkárskeho oddielu evidujeme od roku 1950, kde tvorili družstvo mužov v zložení Ludvik, Dubáň, Tencer, Tkáč a Gažinec. Najväčším nadšencom bol p. Hasprunár, Chynoranský, J. Špirk, J. Križko, Mrva, neskôr keď muži postúpili do vyššej súťaže hralo za Spoje veľa vynikajúcich hráčov nie len spojárov Bottka, Kršák, Cibula, Pospíšil, Ďuriš, Horváth, Zeman, Peško, Martišek, Tahotný, Regent, Bábik, Vrablec, a mnoho ďalších, ktorí k nám prišli z iných oddielov. V roku 1969 nastal v kolkárskom oddiely veľký kolkársky boom.

    Kolkársky oddiel založil družstvo dorasteniek v zložení Eva Králiková, Dáša Tomaštíková, Marta Hamanová, Marcela Ščepková, Petra Nolčová, Ľudmila Nemečkayová, Dana Prokopová. Od začiatku boli veľké talenty Eva Králiková, Dáša Tomaštíková, ktoré ani nie po roku získali na majstrovstvách Slovenska popredné umiestnenie a na Majstrovstvách ČSSR v roku 1970,1971 v doraste Eva Králiková l. miesto. Dáša Tomaštíková 2. a 3.miesto. V roku 1975,1976 Eva Králiková titul juniorskej majsterky ČSSR a v roku 1979 bola prvou Slovenkou, ktorá získala titul majsterky ČSSR v ženách a v roku 1981 získala titul Ľudmila Barčáková.

    Družstvo dorasteniek obsadilo 1. – 2.miesto na Majstrovstvách Slovenska. Eva Králiková v roku 1971 v Galatei v Rumunsku, 1973 reprezentovala na ME juniorov v Přerove, kde skončila na 9.mieste. Bola dlhoročnou reprezentantku ČSSR, ČSFR, SR. Získala na MS 1 striebornú, 2 bronzové medaily v družstvách a 1. bronzovú medailu vo dvojiciach spolu s Hanou Koniřovou na MS v Rumunsku. Za vynikajúce výsledky jej bol udelený v roku 1974 titul Majsterky športu.

    Ženy hrali 1. Ligu v Československu a v roku 1972 získali v celoštátnej lige v Karlových Varoch 3. miesto. Čo v slovenskom kolkárskom športe bol veľký úspech. Zloženie družstva bronzového miesta Eva Králiková, Dáša Tomaštíková, Ľudmila Barčáková, Marcela Ščepková, Petra Nolčová, Marta Hamanová. Neskôr do družstva žien pribudli kolkárky Ružena Juricová, Dáša Vavrovičová, Zlatica Krtilová, Helena Poljovková, Jana Viechecová, Angela Fabriciová, Milada Bottková, Erika Turiničová, a mnoho ďaľších žien z iných klubov ako Anita Martišková, Oľga Pešková, Jana Trgalová, Drahovská, Vancová, Balogová, Effenbergová. Ženy hrali 1. Kolkársku ligu v ČSSR a počínali si veľmi dobre, niekoľko rokov sa umiestňovali na popredných miestach. Ženy A družstva sa ročníku 1981/1982 umiestnili na prvom mieste. V roku 1983 boli tretie. V roku 1984 opäť dominovali a vyhrali Majstrovstvá Slovenska v družstvách a na MČSSR boli štvrté. V ročníku 1984/1985 vyhrali Majstrovstvá kraja a postúpili do novoutvorenej slovenskej celoštátnej lige. V ročníku 1986/1987 skončili v celoštátnej lige na 2.mieste . Po tragédii v rodine sa do družstva žien Spojov vrátila odchovankyňa spojov Eva Králiková. V roku 1987 sa Majsterkou Slovenska a ČSSR stala Anita Martišková. Bol jej udelený titul Majsterky športu. V ročníku 1987/1988 družstvo žien vyhralo Slovenský pohár a celoštátnej lige skončili na 2. mieste. Ženy bodovali aj v jednotlivcoch na MBA aj Slovenska. Na Majstrovstvách ČSSR obsadili 3. Miesto. V ročníku 1988/1989 skončili v celoštátnej lige na 4.mieste. Na MSR skončila spojárka Zlatica Hájeková na 1. mieste. V ročníku 1989/1990 ženy A skončili na 4.mieste. Ženské družstvo sa zúčastňovala rôznych turnajov, kde obsadili vždy popredné miesta, či už v družstvách, jednotlivcoch alebo vo dvojiciach. Kolkárky Spojov boli úspešné aj vo svetovom pohári družstiev 2002 a získali v Pohári NBC v nemeckom Schkopau 4. miesto. Na turnaji VKZ MV ČSZTV k 50. Výročiu založenia organizovaného kolkárskeho športu v našich krajinách zvíťazili ženy spojov a dorastenci.

    Muži Kolkárskeho klubu Spoje Bratislava. V roku 1945 medzi zakladateľov kolkárskeho oddielu patril poštový riaditeľ Blažej Hasprunár, bol predsedom, trénerom, vedúcim družstva a hospodárom kolkárskeho oddielu. TJ zastupovala aj vo vyšších kolkárskych orgánoch. Ďalším hráčom, funkcionárom bol bývalý futbalista, odborársky funkcionár Jozef Tencer. Bol stálym členom a dobrý hráčom A mužstva. Veľkou osobnosťou kolkárskeho športu a oddielu spojov bol tréner a hráč Ján Špirk, ktorý sa pričinil o založenie ženského družstva a vychovanie vynikajúcich hráčok dorasteniek, žien v kolkárskom oddiely. Dva roky bol predsedom KO, podpredsedom OV ČSZTV Bratislava I. Bol poslancom OBNV Bratislava I a poslancom NV hlavného mesta SSR Bratislavy. Zákerná choroba ho však vytrhla zo života.

    V KO pôsobili hráči Ludvik, Dubáň, Tkáč, Gažinec, Mrva, Chynoranský, Kotrík, Fekete. KO mal 3 družstvá mužov v ktorých pôsobili pracovníci spojov a neskôr začali do kolkárskeho oddielu pribúdať hráči, ktorí ukončili svoje pôsobenie v iných športoch a začali sa venovať kolkárskemu športu. Svojimi výkonmi sa prebojoval družstvo A mužov z majstrostiev kraja medzi slovenskú kolkársku elitu. Pričinili sa o to hráči Bottka, Vrablec P., Chynoranský, Tencer Ľ., Mucska, Vrablec J., Fekete. Družstvá B a C v zložení Kotrík, Radsetoulal, Cibula, Kiss, Horváth L., Kršák, Špirk, Kriško, Mrva, Horváth M., Zelinka, Ondrejka, Kolárik, Lapoš, sa prebojovali do I. resp. II. triedy majstrovstiev kraja v roku 1981/ 1982. Na majstrovstvách Slovenska družstvo mužov v roku 1987/ 1988 obsadilo 1. miesto a a vyhrali Slovenskú národnú ligu a prebojovali sa do celoštátnej-federálnej ligy. Za KO Spoje hrali hráči Kriško, Nemčovič, Bottka, Vrablec, Ďalog F., a hráči , ktorí do spojov prišli z iných oddielov a to Zeman, Peško, Martišek J. Za „B“ družstvo hrali I. Tahotný, Riegler, R. Ďalog, Kucman, Rádsetoulal a za „C“ úspešne reprezentovali Spoje Barcaj, Neki, Ďuriš, Horváth, Noška, Regent, Kršák, Cibula, Végh, Kunák a ďalší. Fedor Ďalog úspešne pôsobil aj ako tréner dorastu, žien. V roku 1988/1989 družstvo mužov v celoštátnej lige skončili na 8. mieste. Treba spomenúť aj to, že pod vedením trénera Fedora Ďaloga mužstvo dorastencov TJ Spoje KO získalo titul majstrov Slovenska za rok 1988, v zložení Roman Ďalog, Michal Serbín a ďalší.

    KO založil družstvo zrakovo postihnutých a nevidiacich, ktorí získali titul Majstrov ČSSR na rok 1988. V roku 1989/1990 muži „ A“ v slovenskej lige skončili na 2.mieste a muži „B“ , „C“ na 7. a 8. mieste.

    Kolkársky oddiel sa zúčastňoval kolkárskych turnajov a to družstiev, dvojíc, jednotlivcov k rôznym významným štátnym, politickým udalostiam . A to Pohár SNP, Oslobodenie republiky, Bratislavy, a pod. Trofeje z týchto podujatí nosili nielen družstvá ale aj dvojice, jednotlivci. Úspešný boli aj dorastenci a zrakovo postihnutý a nevidiaci kolkári. Bottka s Cibulom, Schneková s Jagelkovou, Jano Špirk vyhral turnaj k oslobodeniou Bratislavy. O Pohár SNP vo dvojiciach zvíťazili A. Fabriciová s B. Nagyovou, Kriško s Bottkom získali 3. miesto. Na turnaji SNP boli prvé Martišková spolu s Danou Hrabinskou. Na turnaji k výročiu VOSR 1. miesto získali Fabriciová s Hájekovou. Suverénne vyhrali turnaj v družstvách k 40. Výročiu SNP kolkárky Spojov.

    Nezaostávali ani zrakovo postihnutý a nevidiaci, ktorý vyhrali Dunajský pohár i Koller s Jaderkom súťaž dvojíc.

    Kolkársky oddiel patril medzi oddiely , ktoré udržiavali aj medzinárodný styk s klubmi zo zahraničia. Napr. s klubom Póštáš Budapešť, s klubmi spojárov vo Viedni a Hale. Na športových hrách maďarských kolkárov spojárov v Budapešti sa zúčastnili aj družstva mužov a žien. V roku 1986 sa obdobný turnaj konal aj v Halle za účasti našich spojárskych kolkárov . V roku 1989 kolkársky oddiel usporiadal najväčší medzinárodný turnaj o „Pohár spojov 1989“ za účasti družstiev ASVÖ WIEN, Post Heidlberg A a B, ISKV Südtirol a vo všetkých kategóriach mužov a žien zvíťazili kolkári spojov Bratislava.

    Všetky tieto turnaje a činnosť kokárskeho oddielu úspešne viedol vynikajúci predseda Štefan Mrva, samozrejme za podpory orgánov TJ Spoje a predsedom TJ Spoje p. Štefanom Báčikom a tajomníkom Ľudovítom Glassom.

    V roku 2008 TJ Spoje Bratislava v Podunajských Biskupiciach zanikla a kolkársky klub sa musel presťahovať na 6-dráhu Pasienky. Ženy a muži ukončili pôsobenie v l. celoštátnej lige a z družstva žien odišli hráčky do zahraničia. Dnes hrozí zánik 6-dráhovej kolkárne Pasienky a tým aj zánik veľmi populárneho športu zo 70,80 rokov v Bratislave, ale aj na Slovensku i v Čechách.

    Kolkársky klub pôsobí od roku 2008 ako Občianske združenie Kolkársky klub Spoje Bratislava a snaží sa o postavenie novej materskej 4-dráhovej kolkárne v Petržalke na Hrobákovej 5, v areáli bývalého Centra voľného času.

Eva Uhlíková, predsedníčka KK Spoje Bratislava